Ja som mala chvilu podobne trampoty s nasimi andulami, akonahle som ich preniesla na ruke az ku klietke, vycupitali bud na rameno, alebo zdrhli z ruky a vysplhali sa na klietku. Ale nasledne ozaj zabralo to, ze maju v klietke svoje oblubene hracky, ktore miluju a rady sa k nim vracaju. Vzdy, ked sa vonka vyblaznia, idu si sadnut do klietky k svojim milvanym zvoncekom a tam oddychuju.
Dolezite je aj to, aby andulka nejedavala mimo klietky. Ona si potom uvedomi, kde ma jedlo a do klietky chodit zacne. Takto som naucila moje andule, ked nechceli chodit dnu. Som sa bala, aby neboli hladne a ked som videla, ze nechcu chodit do klietky kde maju jedlo, vzdy som im nieco nachystala aj von, aby mi nezomreli od hladu. Ale potom ma uz nastvali

a kedze som velmi dore vedela, ze vedia, kde maju jedlo, nechala som ich hladne. Im doslo, ze odo mna nic nedostanu a nakoniec sa sli pekne napapat do klietky... a od vtedy s nimi nemam ziadne problemy

.