Jo, je to logické. Tu je moja skúsenosť:
Môjho Nika som nechala samého asi 3 mesiace. Za ten čas sa mi naučil vyliezť na prst, čakal na mňa, aby som ho vybrala s klietky, nechal sa do nej potom naspäť vložiť, prídne do nej vošiel sám. Nebol však ešte úplne krotký. Potom som k nemu dala ďalšieho drobca. Ten všetko od neho odkukával a učil sa. Teda to, čo už Niko vedel a kam sa Niko odvážil. Ale...
K úplnej krotkosti u neho došlo až postupne... časom... po roku.... Aj keď sú dvaja, neboja sa, dôverujú mi, samozrejme majú obaja niekedy svoje nálady, keď sa im nechce veľmi maznať. Vtedy ich nechám, nech si mimo klietky proste robia čo chcú. Poväčšinou však lozia po mne a sú otravní ako muchy
Núkam im ich obľúbené hračky, ktorými som si ich k sebe totálne pripútala (telefón, gulička, pero). Doslova čakajú, kým im niečo ponúknem a tešia sa, keď to dostanú

Takže čas čas čas.... Andulky sú rôznych pováh, niektoré skrotnú za dva mesiace, niektoré za dva roky. Musíme byť proste iba trpezliví, venovať sa im a milovať ich. Oni sa nám potom určite odvďačia svojou dôverou.