Mala som raz jednu krotkú samičku albínku Hulinu.Keď sme ju dali do voliéry k ďaším andulkám,tak si žiadnu k sebe nepustila,oháňala sa po nich a dokonca im robila zle.Aj nás kúsala (možno preto,lebo ju odmalička vychovávala sesternica a Hulina si k nej vybudovala vzťah,ale potom sa jej sestrenka chcela zbaviť,tak sme si ju zobrali a asi jej toto zlomilo srdce). Aj sa až do krvi pobila s inou andulkou.Ale predsa si ju jedna získala - modrý samček Tlusťošek (vážne bol tlstý,teraz uz trochu schudol,ale vtedy mal pupok ako pivný sud).Tlusťošek sa jej začal dvoriť, to sa však nepáčilo inému samčekovi, s ktorým mal Tlusťošek vzťah (vo voliére sme mali asi 5 samcov a len jednu samičku).Lenže sme tu boli my,ktorí sme ho odstránili (dali sme ho inému chovateľovi) a už nič nestálo v ceste Huline a Tlusťoškovi. Aj keď je Tlusťošek impotent (domnievam sa,lebo by asi nebol schopný na samičku vyskočiť,a aj keby áno,tak by ho asi ani neuniesla) tak boli skvelý párik.Mali sme ich v byte pustených a kam sa pohla Hulina,tak on za ňou a spieval jej a škrabkali sa na hlave.Lenže nešťastnou náhodou Hulinu zakúsol potkan a Tlusťošek, jediná andulka ktorá s ňou vychádzala, ostal sám.No teraz má ďalšieho kamoša vo voliére.
jedítii.. tak to mi je teda ľúto huliny.. aj keď mi neni moc jasné ako ju mohol zožrať potkan 
ale naozaj veľmi smutné.. :/ 