Toto sa stalo asi pred rokom, v zime, keď je vonku veľmi skoro tma. Sedela som za počítačom, Fifinka bola pustená, hrala sa a v tom momente, ako pristála na monitore vypli elektrinu. Viete si predstaviť tú tmu. Napadlo ma, ze najlepšie bude dať Fifinku do klietky. Ako som sa postavila, Fifinka sa splašila a nešťastne padla za sestrin stolík. Nevedela som čo mám robiť a tak som si sadla na stoličku a stále opakovala jej meno. Prešlo asi 10 minút a ona bola stále ticho. No práve vtedy som niečo zacíti na nohe a hneď som vedela, ze to je moja Fifinka. Pomaly som k nej dala ruka a zobrala ju na prst. Neustále som jej niečo hovorila a opakovala jej meno. Ani neviete ako silno sa mi drzala prsta. Za chvílu zapli elektrinu a dala som ju do klietky. Bola som veľmi rada, že sa jej nič nestalo a mala som dobrý pocit z toho, že ma našla podľa hlasu(teda ja si to aspoň myslím:lol: )

Jeeej to je sikovna Podla mna to bolo podla hlasu, ved ako inak by ta nasla? Je super ze si zachovala chladnu hlavu a nestresovala...

Ked Roxxi spadla za skrinu tez som na nu volala a prisla ale nebola tma takze to zrejme sla skor za svetlom ... ale to je super ze fifinka za tebou sla...

Jeeeej Ľubka, musela byť zlatučká
Mne sa takto tiež ráta, ak sa chlapci netrafia a padnú za dvere alebo mi Nico padne zo stola, keď machruje na pere.... A keď potom vylezie jeden spoza dverí a druhý zpod stola hehe... zlatí sú vtedy....

Sikovna je...

To muselo byt zlateee...