Andulky sú všeobecne nenáročné na kŕmenie, ich jedálníček by ale aj napriek tomu mal byť dostatočne pestrý. V chovoproduktoch sú bežne dostupné zmesi prosa, repky a niektorých druhov obilnín (pšenica, jačmeň, ovos), ktoré sú pre andulky najvhodnejšie. Veľkou pochúťkou je pre nich "senegálske proso", ktoré dostať či už vo forme celých klasov, alebo ako zrno.
Počas rastu mláďat je potrebné búdku pravidelne čistiť. Čistenie začnite ale až vtedy, keď aj posledné vyliahnuté mláďa má minimálne týždeň. Mláďatá je potrebné vyberať z búdky veľmi opatrne. Stáva sa, že nešikovným zaobchádzaním im môžete poškodiť kĺby na nohách, prípadne ich nechtiac stlačiť a tým im spôsobiť vnútorné zranenia.
Kúpanie je u anduliek zaujímavé. Avšak niektoré andulky sa nechcú kúpať vôbec a niektoré zase naopak skočí do vody pri každej príležitosti. Ak máte dve andulky a viete, že jedna sa kúpe rada a tá druhá vôbec, tak je celkom možné, že to od nej odkuká a treba sa aj odváži. Niektoré andulky sa kúpu tak, že si namočí len určitej časti telíčka, ale do vody samotnej sa im nechce. Niektorá zas do vody skočí okamžite a čvachcú sa vo vaničke napríklad až po zobák..
Andulky sú rozšírené takmer v celej Austrálii, okrem východného pobrežia a Tasmánie. Prirodzeným prostredím anduliek sú suché územia. Nenájdeme ich priamo na pobrežiach, dávajú totiž prednosť stromovému porastu lesostepí.
Ak si chceme byť istí, či sú vajíčka oplodnené, približne na 7-10 deň od znesenia prvého vezmeme vajíčka z búdky a presvietime ich oproti žiarovke. Oplodnené vajíčka majú tmavé špičky, prípadne sú tmavé už do polovice, podľa toho, koľko dní prešlo od ich znesenia a po ich stenách je vidieť tenučké červené vlákna
Jedna z mojich anduliek sa mi raz "pustila" do rozhrýzania kartónovej krabičky, ktorou bola upchatá búdka, v snahe dostať sa do búdky, za účelom hniezdenia (v zime).