Už viac ako 50 rokov chovatelia anduliek snívajú o zelenej andulke s bielou tvárou. Táto mutácia konečne dorazila do Austrálie. Objavila sa nová zelená andulka s bielym čelom – White Cap (WC) Green. Často dochádza k prelivu krémovej farby v čiapke, ale niektoré andulky sú na čele takmer čisto biele a všetky.
Selektívne šľachtenie by mohlo byť schopné produkovať zelenú s bielou tvárou s úplne bielou tvárou pomerne skoro. V každom prípade sú to veľmi pekné vtáky, aké v súčasnosti existujú. Chovatelia v Austrália sú skutočne z tejto novej mutácie veľmi nadšení .
Genetický výskum odhalil, že mutácia White Cap je dominantná voči modrej. Biele čiapky rozdelené na modré sú WC Seafoams: nádherná morská zelená farba tela so svetlo žltou maskou, biele čelo a biela základná farba na krídlach.
Dvojfaktorové WC, IE White Cap Greens, sú v dospelosti na nerozoznanie od pravých zelených, okrem toho, že majú krémovo biele čelo a niektoré biele oblasti na maske.
Najlepšia správa zo všetkých je, že mutácia White Cap sa objavila v špičkovej výstavnej anduliek, takže doslova bola kvalita vtákov veľmi dobrá. Pôvodná mutácia sa objavila vo voliérach Ernieho Wisea v Tamworthe v severnom Novom Južnom Walese a bol predaný v aukcii (ako opálový anglický yellowface) chovateľovi Graemovi Kerlemu. V roku 2003 Graemevov priateľ Kevin O'Callaghan rozpoznal novú mutáciu u mláďat tohto vtáka a spoločne ich začal modifikovať toto plemeno.
Z genetického testovania je jasné, že White Cap Greens v sebe nemajú vôbec žiadne zelené gény. Nenesú ani žiadne modré gény. To znamená, že nie sú ani zelení, ani modrí – sú len s bielymi čiapkami. Teraz sa zdá, že zelená, modrá, austrálska žltá tvár modrá, English yellowface a White Caps sú viacnásobné alelami (Alela alebo alelomorfa je dedičný základ znaku, jedna z viacerých alternatívnych foriem génu).
Zatiaľ čo všetky rôzne kríženia medzi týmito alelami ešte neboli vykonané, vieme to vtáčí jediný faktor pre austrálsku žltolícu modrú a bielu čiapočku vyzerá takmer presne ako zelená andulka. Pri veľmi podrobnom skúmaní je žltá čiapočka na týchto hybridoch mierne svetlejšie žlté, ako čiapka ekvivalentného zeleného vtáka. Odporúčame chovateľom bielych čiapočiek, aby ich krížili so žltými alebo so zelenými.
Andulky nesú dva rôzne typy žltého pigmentu: Obyčajný žltý pigment papagája, ktorý je hlavný viditeľný žltý pigment u anduliek a ultrafialový krémovo žltý pigment, ktorý je oveľa menej viditeľný u voľne žijúcich zelených anduliek. UV zložka pigmentu andulky krémovo žltej je pre ľudské oči neviditeľné, ale môžeme vidieť krémovú farbu a môžeme vidieť UV pigment ako žiaru pod čiernym UV fluorescenčným osvetlením (IE Disco lights).
Na ochranu divokých anduliek súčasné zákony zakazujú vývoz anduliek z Austrálie. Výstavné andulky však vôbec nepripomínajú divé andulky a je zaujímavé, že austrálske divoké andulky sú vo voľnej prírode také bežné, že nie sú aj tak je to v tejto krajine chránený druh. Vo svojej knihe Výstava anduliek v roku 1951 Dr. Armor predstavil maľbu „šnurovanej žltej (ktorá, ako povedal), je možným vtákom budúcnosti“. Toto bol Blackwing Yellow, ktorý existoval v Austrálii od začiatku 30. rokov 20. storočia. Toto boli prvé Clearbody na svete a boli také dobré, že v roku 1962 alebo 1963 vyhral Blackwing Yellow Šampión výstavy na výstave štátu New South Wales. Toto snáď zostáva doteraz najväčšie víťazstvo neznámej odrody anduliek v Austrálii... od Franka Amosa.
