Budovanie členskej základne je jednou z najdôležitejších otázok, ktorým čelia kluby a organizácie zaoberajúce sa chovom anduliek. Žijeme vo veľmi odlišnom svete ako pred 50 rokmi. Naša populácia rastie a sociálne médiá a digitálne hry zamestnávajú mladých ľudí stále viac, ako v dobách minulých a odvádzajú ich od - nazvem to - hmotných aktivít, akým je napríklad i chov anduliek. Existujú v podstate tri veci, ktoré s tým môžeme urobiť. Sťažovať sa na takýto štýl života, obviňovať iných, alebo hľadať riešenia pre rozvoj, alebo udržiavanie chovnej komunity anduliek. V meniacom sa svete, pozorujem, že veľa činností spojených s chovom vtákoch, stagnuje. Mám pocit, že dnes je ťažšie získavať mladých nadšencov pre chov anduliek.
Jedna moja známa chová andulky posledných 6 rokov. Zamilovala sa u suseda do anduliek a tak ich začala aj ona doma chovať. A tak som sa jej opýtal, na jej názor - ako teda vidí budúcnosť v chove anduliek na Slovensku. A prekvapila ma jej odpoveď. Očakával som, nejaký progresívny rozbor toho, čo sa v chovateľstve anduliek na Slovensku deje a kupodivu prešla do úplne iného súdka. Posúďte.
Našla spôsob, ako zapojiť deti a ich rodiny rodiny, ktorí čelia život ohrozujúcim chorobám a invazívnym ochoreniam do procedúr s andulkami. Pomyslel som si - čo s tým majú andulky? Z médií viem, že napríklad mačky sú vhodnými spoločníkmi chorých ľudí - na nemocničných lôžkach, alebo psíkovia. Ale andulky? Keďže moja známa pracuje na pohotovostnom oddelení v detskej nemocnici už 4 roky, začala premýšľať (pri stave financovania slovenského zdravotníctva), ako svojím detským pacientom môže pomôcť. A tak vymyslela agendu, ktorá v podstate začala propagovať chov anduliek. Deťom na oddelení nosila obrázkové zahraničné časopisy o andulkách snažiac sa motivovať rodičov detí k chovu týchto vtákov u nich doma. A projekt sa začal úspešne rozbiehať. A nie len to, ale začali pribúdať i finančné dary do malej kasičky na detskom oddelení. Každé euro pre oddelenie je dobré. A čo sa za vyzbierané peniaze časom kúpilo? Samozrejme, že pán primár by v živote nedovolil na oddelení klietku s andulkami (všetci vieme prečo), ale na chodbe pribudlo jedno krásne akvárium s tropickými rybkami a nad akváriom nástenka plná obrázkov o andulkách. A je to kopec radosti pre deti. Možno by sa jedného dňa mohlo v nemocnici nájsť miesto pre voliéru anduliek, ktorá by pomáhala deťom na ceste k uzdraveniu. Teda, ak by toto oddelenie disponovalo nejakou oddelenou časťou (napríklad vonkajším átriom). Ale nápad, mojej známej je ozaj za všetky peniaze. Tak jej držím palce.
