Toto sa stalo asi pred rokom, v zime, keď je vonku veľmi skoro tma. Sedela som za počítačom, Fifinka bola pustená, hrala sa a v tom momente, ako pristála na monitore vypli elektrinu. Viete si predstaviť tú tmu. Napadlo ma, ze najlepšie bude dať Fifinku do klietky. Ako som sa postavila, Fifinka sa splašila a nešťastne padla za sestrin stolík. Nevedela som čo mám robiť a tak som si sadla na stoličku a stále opakovala jej meno. Prešlo asi 10 minút a ona bola stále ticho. No práve vtedy som niečo zacíti na nohe a hneď som vedela, ze to je moja Fifinka. Pomaly som k nej dala ruka a zobrala ju na prst. Neustále som jej niečo hovorila a opakovala jej meno. Ani neviete ako silno sa mi drzala prsta. Za chvílu zapli elektrinu a dala som ju do klietky. Bola som veľmi rada, že sa jej nič nestalo a mala som dobrý pocit z toho, že ma našla podľa hlasu(teda ja si to aspoň myslím:lol: )